Ján Hus sa narodil v Husinci u Prachatíc. Stal sa katolíckym kňazom a bol považovaný za významného teológa. "Bol
kazateľom v Betlehemskej kaplnke, mal plno a ľudia ho počúvali, viseli
mu doslova na perách. Bol spovedníkom kráľovnej a dokonca rektorom
Pražskej univerzity," povedal biskup plzenskej diecézy
Československej cirkvi husitskej Filip Štojdl. Hus sa podľa neho dokázal
vzdať svojej kariéry pre Božiu pravdu. Ostro kritizoval pomery v
katolíckej cirkvi, ktorá sa obohacovala predávaním odpustkov, a
upozorňoval na jej morálny úpadok.
Hus sa snažil očistiť na Kostnickom koncile. Tam však odmietol odvolať
svoje učenie, v dôsledku čoho koncil rozhodol o jeho upálení. Jeho smrť
vyvolala husitskú revolúciu.
"V prvom rade sa okamžite vytvoril obraz Jána Husa ako svätca a
mučeníka. Oproti tomu sa vytvoril obraz kacíra, ktorý sa premenil na
škodcu a spôsobil to, čo dnes označujeme ako husitské vojny a skazu
kráľovstva," povedala historička Eva Doležalová.
Približne na tom mieste, kde bol 6. júla 1415 Ján Hus upálený, sa dnes
nachádza pamätník Husov kameň. Jeho ostatky vtedy hodili do rieky Rýn,
aby si jeho stúpenci neurobili z hrobu pútnické miesto. Pamätník preto
vznikol až v roku 1862. V roku 1864 sa k tomuto pamätníku uskutočnila
prvá veľká púť, na ktorej sa zúčastnil aj skladateľ Bedřich Smetana.
Odvtedy sa Česi aj Nemci stretávajú pri pamätníku v Kostnici pravidelne.